Raz som videla jeden krásny film. Volal sa Zázraky z neba. Mnoho mojich priateľov ho označilo za typicky americký, ale mne sa nesmierne páčil. Bolo v ňom mnoho krásnych myšlienok, ktoré mi utkveli v pamäti a dodnes som z nich nadšená. Jedna z myšlienok bola aj tá, že veci okolo seba môžeme vnímať ako bežné, štandardné a ničím výnimočné alebo sa na ne naopak môžeme dívať ako na zázraky.
Keď sa rozhodnem pre druhú možnosť, vždy ma nadchne, koľko takých zázrakov je okolo mňa. Som za ne nesmierne vďačná a vôbec ich nepovažujem za samozrejmosť. Zázrakom je pre mňa úsmev okoloidúceho alebo stretnutie milej priateľky na ulici. Zázrak je i to, že nemám drobné na nákupný košík a pred obchodom je jeden taký, do ktorého netreba vložiť mincu. Zázrak je i to, že čakám na chodníku, aby som mohla prejsť cez cestu a v plnom pruhu áut mi zrazu jedno zastaví. Zázrak je i to, že dostanem ručne napísanú pohľadnicu a odosielateľ si dá tú námahu, že ju pošle poštou a moje meniny či narodeniny si pamätá z hlavy a nemusí ho na to upozorňovať sociálna sieť.
Tí, ktorí ma sledujete dlhšie, viete, že som veľkou fanúšičkou písania si snov a cieľov. Na každý rok mám konkrétne ciele, ktoré potom rozmieňam na drobné pri mesačných cieľoch a na najdrobnejšie pri týždenných a denných cieľoch. Keďže som už pred niekoľkým rokmi prekročila tridsiatku, napísala som si jeden zaujímavý zoznam. Jeho nadpis znel: 40 vecí, ktoré chcem stihnúť do štyridsiatky.
Objavili sa tam zaujímavé nápady, napríklad požičať si karavan a ísť s ním na dovolenku (na tomto popracujeme), stať sa dobrou záhradkárkou (tu je predo mnou ešte kopec práce), napísať knihu (juuuj, toto je jeden z mojich naj snov) a mnoho iného. Ako jeden z bodov som si napísala sen, ktorý mi len tak napadol a akosi do môjho zoznamu príliš nezapadal. Dať si urobiť profesionálne fotografie.
Vôbec nie som typ, ktorý by sa rád fotil a ak sa ide fotografovať absolútne mi nevadí, ak som tá, ktorá fotí. Napriek tomu mi napadla aj táto myšlienka, a tak som si povedala, že si ju napíšem na svoj zoznam. Veď napokon, bolo by celkom fajn mať nejaké pekné fotografie, ktoré môžem použiť aj na blogu. Aspoň by ste, milí čitatelia, mali pocit, že sa k vám prihovára niekto skutočný a reálny a vedeli by ste, kto konkrétny sa za textom skrýva.
Sen som mala napísaný na papieri a nevenovala som mu pozornosť. Občas som si ho tak zopakovala, ale nevedela som si predstaviť, že by som sa mala ozvať profesionálnej fotografke a dohodnúť si s ňou termín. Rovnako mi bolo jasné, že keď už by som investovala do profesionálnych fotografií, ktoré chcem použiť napríklad aj na blogu, bolo by fajn, keby som na nich bola nalíčená. Nechcelo sa mi však ešte prosiť niekoho o to, aby mi urobil mejkap a hneď na to ísť do ateliéru, aby som mala nejaké pekné fotografie. To vôbec nebolo také to “moje.” Pripadalo by mi to neprirodzené a umelé.
Avšak stal sa mi zázrak 🙂 Asi pred troma týždňami ma kontaktovala kamarátka Lenka, že by potrebovala modelku na líčenie a zároveň aj na fotenie. Žasla som. Toto je presne ono 🙂
Lenka ma krásne nalíči a ako odmenu za to, že jej „prepožičiam“ svoju tvár dostanem niekoľko svojich profesionálnych fotografií. Náhoda? Bežná vec? Nie, pre mňa je to zázrak a keďže sa na svet dívam očami viery, žasnem nad tým, ako Boh plní i tie najmenšie sny, ktoré nám vloží do srdca úplne zázračným spôsobom 🙂
Napokon som sa nemusela dohadovať so žiadnou fotografkou, pekný mejkap som dostala grátis a ako darček i niekoľko profesionálnych fotografií k tomu. Neviem si predstaviť ideálnejší spôsob, ako lepšie skombinovať príjemné s užitočným, a to dokonca bol môjho extra veľkého pričinenia. Ďakujem 🙂