Spomínate si ešte na tento môj článok? Povedala som si, že si do konca roka nekúpim žiadne nové oblečenie. Nemyslím tým len klasické oblečenie ako svetre, šaty, sukne, ale rozšírila som túto kategóriu aj na topánky a kabelky.
Netrvalo dlho a prišla prvá kríza 🙂 Ako sa z kalendára vytratila jar a prehupli sme rovno do leta, uvedomila som si, že by nebolo zlé, keby som mala ešte jedny sandále. Jedny som si kúpila minulý rok a popravde s nimi nie som príliš spokojná. Neviem ani presne popísať prečo, ale nie je to taký ten pocit, že si ich obujete a ste nadšená, cítite sa v nich fantasticky a máte pocit, že tieto topánky boli vyrobené priamo pre vás. Pamätám si však, že som ich minulý rok pomerne dlho zháňala a naozaj som v tom období nevedela nájsť žiadne lepšie.
Vždy riešim dilemu, či veľkosť 39 alebo 40. Vo väčšine prípadov mi postačuje topánka číslo 39, a tak som si ju vzala aj v tomto prípade. Pri skúšaní v obchode mi sedela celkom dobre. S odstupom času som si však uvedomila, že 40tka by bola zrejme lepšia voľba. No čo už…
Zrazu mi však napadlo, že keďže sú už také horúce dni, bolo by dobré, keby som mala aj iné sandále ako alternatívu. Tak som začala pozerať na internete. A našla som – pekné, krajšie, lepšie ako tie moje, dokonca s koženou stielkou a aj za dobrú cenu. Pýtala som sa sama seba, či ich skutočne potrebujem a nevedela som prísť na lepšiu odpoveď ako na „áno.“ 🙂 Bola som odhodlaná, že v piatok po práci si ich vybehnem vyskúšať do kamenného obchodu a ak by mi sedeli, tak si ich rovno aj zakúpim… Sama pred sebou som si ospravedlňovala, že predsa nejde o rozmar, že je prirodzené, že budem mať viac sandálov ako len jedny a že je to vlastne aj potrebné.
V piatok po práci som si však na mojom stole doma všimla jeden nenápadný papier. Bol krásne farebný a bolo na ňom napísané: DO KONCA ROKA 2018 BEZ NOVÉHO OBLEČENIA. Mala som chuť tváriť sa, že tam nie je. Veď no a čo, ide len o jedny sandále, a tie by som naozaj vynosila.Potom som však premýšľala ďalej.
To sa naozaj vzdám pri prvej kríze? Skutočne si idem kúpiť do obchodu nový pár topánok len preto, že by bolo fajn mať na výber? Kam by som ich dala, veď naša skrinka na topánky je teraz tak akurát plná a mám krásny prehľad o tom, čo v nej je? Čo urobím s tými starými sandálmi? A čo poviem, keď sa ma niekto spýta, či mám nové sandále (veď som o tejto svojej výzve povedala už toľkým ľuďom)?
Samozrejme, na druhej strane prichádzali aj iné myšlienky – povedala som si do konca roka bez nového oblečenia. Topánky predsa nie sú oblečenie. Áno, takto by som si to pred sebou mohla ospravedlniť. Veď to je len moja dobrá vôľa, že som kategóriu „oblečenie“ rozšírila aj na topánky a aj na kabelky.
Napokon však prišlo ešte jedno „prebudenie,“ a to ma presvedčilo. Minulý rok som mala ešte jedny sandále, ktoré som však po výlete do Talianska musela vyhodiť, pretože boli totálne zničené. Práve z toho dôvodu som si vtedy kúpila nové. Avšak prišla som hlavne na to, že ja nerada nosím sandále. Ak nemusím, sandále si neobúvam. Aj v Taliansku som radšej nosila tenisky, bolo mi v nich pohodlnejšie a cítila som sa v nich príjemnejšie. Sandále nosím len vtedy, ak je naozaj veľmi, veľmi teplo. Oveľa radšej nosím iný typ topánok, v ktorom nemusím mať bosú nohu. Ďalší pár sandálov by bol pre mňa teda určite zbytočný. Obula by som si ich len občas a jeden z dvoch možných párov, by teda určite ostal nevyužitý…
Dilemu so sandálmi som teda nateraz vyriešila. Verím, že do konca roka 2018 je táto kríza zažehnaná 😉