Dnešnú tému začnem trochu zhurta priamou otázkou. Aký je váš vzťah k sociálnym sieťam? Ste klasickým followerom, odberateľom, lajkovačom alebo skôr tvoríte obsah, ste influencerom a rozbiehate si pomocou sociálnych sietí napríklad svoje vlastné podnikanie?
Fenomén sociálnych sietí je pre mňa občas fascinujúci, ale nemyslím to len v pozitívnom slova zmysle. Mám niekoľko stránok, ktoré s obľubou sledujem a okrem samotného webu sledujem aj ich facebook či instagram. Nuž a tu prichádzame (alebo teda minimálne ja) ku kameňu úrazu. Poteší ma, keď okrem nového článku či videa pribudne možno nejaká fotografia zo zákulisia, či nejaké informácie zo súkromia tvorcu stránky. A úprimne – zaujíma ma to mnohokrát oveľa viac ako to, že je v ponuke ďalší online kurz alebo že niekto začal ponúkať mentoring či koučing. My ľudia sme proste zvedavé tvory a ja teda v tomto určite nie som výnimkou.
O dosť ťažšie je to však pre mňa, keďže píšem blog. Veľmi ma baví písať, je to moja obrovská vášeň, avšak mám problém so sociálnymi sieťami. Je pre mňa neuveriteľne ťažké písať o sebe na facebook a zdieľať tam aj časť svojho súkromia, aby mali aj čitatelia pocit, že ako autorka článkov nie som iba nejaká neosobná bytosť bez tváre. Práve z tohto dôvodu mnohokrát poodhalím niečo aj zo svojho súkromia, občas pridám nejakú fotografiu z miesta, kde sme boli alebo aj takú, na ktorej som ja. A viete, čo je výsledkom? Tieto tzv. osobné príspevky majú najväčší počet videní, mnohokrát najviac komentárov a celkovo vzbudzujú najväčší záujem. Žeby bolo aj pre ostatných zaujímavé hlavne toto? 😉
Hoci dnes žijeme dobu, že je nesmierne potrebné mať svoj vlastný branding, toto je moja achilovka. Uvedomujem si, že sociálne siete môžu byť fantastickým sluhom, že mi pomáhajú sa viac osobne prihovoriť čitateľom, ale aj tak – nerada o sebe vytváram klamlivú ilúziu. Hoci sa snažím byť na sociálnych sieťach autentická, predsa len nepublikujem všetko, čo mi napadne a popri dokonalých profiloch a fotografiách ostatných by mi bolo asi trochu trápne postnúť fotku po prebudení alebo fotografiu z našej kuchyne, keď dovarím a nechce sa mi hneď umyť riad. Akosi prirodzene vyberám buď fotografie prírody a ak už niekedy pridám fotografiu, na ktorej som aj ja, vyberám samozrejme tie, na ktorých som usmiata a šťastná. Mnohokrát to potom vyvolá dojem, že druhí ľudia si myslia, že len chodím do prírody a každý jeden deň som v pohode (aspoň teda u mňa to nejako takto funguje) a chtiac-nechtiac sa porovnávajú s touto nereálnou ilúziou. Ja však mám aj fotografie, na ktorých nie som ani usmiata ani veselá a vidno na nich napríklad moje vrásky alebo iné nedostatky. Tieto však na sociálnych sieťach neuvidíte.
Pôsobenie na sociálnych sieťach môže byť mnohokrát aj zraňujúce. Ak napíšete niečo zo seba, svoj vlastný názor na nejakú konkrétnu vec, idete vlastne s kožou trh. Stane sa, že niekomu sa váš názor nepáči, a mnohokrát zabolí prečítať si nepeknú kritiku. Sú ľudia, ktorí nad tým mávnu rukou, a podľa hesla, aký požičaj, taký vráť, odpovedajú v rovnakom tóne a otrasú sa z nemilých slov. Do tejto skupiny ja však rozhodne nepatrím 😉 Som skôr tá, ktorú kritika trápi. Ak je konštruktívna, beriem to samozrejme inak, a snažím sa z nej poučiť. Vo svete anonymných profilov sa však stretnete aj s iným ako konštruktívnym druhom kritiky, a tá zabolí podstatne viac.
Posledným fenoménom sú počty lajkov, odberateľov… Ako každá „správna blogerka“ ich túžim mať veľa. Dokonca si pamätám časy, keď som si dávala cieľ, koľko lajkov by som chcela mať do konca roka… Potom som zistila, že ma to skôr ubíja ako teší, tak som s tým radšej prestala. Aj správanie ľudí na sociálnych sieťach sa však v súčasnosti dosť mení. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale zdá sa mi, že ľudia začali byť skúpejší na lajky. Ak sme v minulosti lajkovali všetko, čo sa nám zapáčilo, dnes viac premýšľame a očakávame akúsi reciprocitu. Toto je kamarátka, tá by mi mohla dať lajk, veď aj ja som jej minule dala. Občas sa mi zdá, že reciprocita na sociálnych sieťach, je však už len prežitok. Oveľa radšej niekoho sledujeme „ na tajnáša“ namiesto toho, aby sme mu vyjadrili podporu aj navonok (tým už vyššie spomínaným lajkom). Alebo to máte inak?
Dobrou správou je, že sociálne siete vedia v mnohom aj pomôcť. Mnoho krásnych príležitostí ku mne prišlo práve vďaka sociálnym sieťam a som za to veľmi vďačná. Vďačná som aj za všetkých fanúšikov na našej facebookovej stránke.
Ako teda naložiť so sociálnymi sieťami? Teoretickú odpoveď ovládam: STRIEDMO 🙂 Pre mňa to osobne znamená hlavne toto:
- publikovať toľko príspevkov za týždeň, koľko chcem ja a nie toľko, koľko odporúčajú rôzni odborníci na social media marketing
- uverejniť len to, čo chcem ja a nedať sa strhnúť prúdom
- moje fotografie nemusia byť dokonalé (tento bod spĺňam, určite nemám dokonalé fotografie 🙂
- ostať pri svojich „offline nedeliach“ každý týždeň
- nebyť skúpa na lajky pre druhých a ak sa mi niečo páči, vyjadriť to aj takto
- aj na nekonštruktívnu kritiku reagovať zdvorilo a slušne
- naučiť sa netrápiť sa počtom lajkov či zdieľaní, uvedomovať si, že písanie je prostriedok môjho sebavyjadrenia a tvoriť s láskou