Je február a ja som si povedala, že tento mesiac zameriam na našom blogu, i na našom facebooku https://www.facebook.com/mojspokojnyzivot na vzťahy. Dlhšie však už premýšľam o téme, ktorá úplne prvoplánovo so vzťahmi možno nesúvisí, ale napriek tomu ich ovplyvňuje.
Rada by som sa dotkla sociálnych sietí a toho, čo možno chtiac-nechtiac spôsobujú v našich životoch. Tak ako všetko, aj sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán. Na úvod niečo, čo všetci teoreticky vieme. Život na facebooku či na instagrame NIE JE reálny život. Je krajší, farebnejší, pestrejší, dokonalejší, prefiltrovanejší, žiarivejší, lepší ako ten skutočný každodenný. Ale nie je reálny. A dovolím si tvrdiť, že nám vôbec neprospieva prezerať si a vzhliadať k životom tých druhých a akosi podvedome ten svoj život porovnávať s nimi.
Predstavte si, že vaša spolužiačka zo základnej, s ktorou ste si mimochodom ani v škole príliš nerozumeli, dá na facebook fotografiu z valentínskej večere v dobrej reštaurácii alebo odfotí svoj nový prsteň z ružového zlata, ktorý dostala. To je krásne. Ale už nikde nevidíme, že na večeri sa mohli obaja dívať do svojho mobilu a neprehodiť spolu ani vetu, či to, že jej manžel si na prsteň „musel“ požičať, lebo mu s tým pílila uši už niekoľko mesiacov. Na dokonalých fotkách s umelým svetlom si to nevšimneme. Myslíme si, že to musí byť veľká láska a možno začneme premýšľať a porovnávať náš „obyčajný“vzťah s tým jej. Prečo som ja nedostala aspoň pozvanie na večeru? Ako je to možné, že jej muž si ju tak váži? Prečo tomu môjmu ani nenapadne kúpiť mi prsteň?
Aby bolo jasné, nemám nič proti šťastným párom ani proti šťastným rodinám, len si myslím, že nie je správne porovnávať náš život s ich životmi. Čo na tom, že ste na Valentína napríklad nedostali nič? Možno váš muž nevie vyberať darčeky, ale zato si vás napríklad dokáže zastať a pekne o vás hovorí pred druhými. Alebo vás nepozve na večeru, ale uvarí vám napríklad kávu či čaj. Možno vám nekúpi drahú kabelku, ale viete sa s ním zasmiať, čo tiež nie je málo.
Týmto článkom som chcela povedať iba to, že nemá zmysel sa porovnávať, pretože tým nikomu nepomáhame. Ak máte muža, ktorý vás rád pozve na večeru, super, užite si to. Ak to váš muž však nerobieva, nečakajte to od neho a nenúťte ho do toho, lebo sa to „patrí“ a iní to tak robia. Žite svoj život, ten autentický, naozajstný, skutočný, bez filtrov a prehnanej farebnosti.
PS. Viete, čo som si uvedomila? Že liekom na to, aby som netúžila po tom, čo majú ostatní, je VĎAČNOSŤ. Ďakovať za to, čo je dopriate mne bez ohľadu na to, či iní majú lepšie, drahšie, novšie…