Dnes začínam takto netypicky-malou hádankou. Vedeli by ste uhádnuť, čo mám na mysli? Samozrejme, možností je viac. Napríklad taký úsmev. Aj ten je zdarma a radosť robí určite, na tom sa spolu zhodneme.
Dnes však nechcem písať o úsmeve, hoci je nepochybne dôležitý. Dnes by som rada písala o komplimentoch, oceneniach a pochvalách.
Ja skutočne rada chválim a snažím sa všímať si to pozitívne. Som šťastná, keď napríklad vidím, ako niekto vykonáva svoju prácu s nadšením a žiari z neho radosť. Vždy ma poteší, ak natrafím na nejaký článok, ktorý sa mi páči. Nemám problém napísať autorovi, ak sa mi páči jeho blog alebo kniha. Už viackrát sa mi stalo, že som napísala pochvalu aj do nejakej inštitúcie, keď som bola spokojná. Minule som pochválila predavačku v obchode za to, že mi dala zľavu, hoci to nebola jej povinnosť, ale ona bola proste milá a mne to urobilo ohromnú radosť. Veľmi rada napíšem ocenenie, ak mi v e-shope s kozmetikou pribalia napríklad aj nejaký malý darček alebo vzorku navyše. Dokonca ani vzorku nepotrebujem a ocením kvalitné a s láskou robené produkty…
Všimli ste si, ako sa ľahko rozčúlime, ak niečo nejde podľa našich predstáv? Nemusím si chodiť po príklad ani ďaleko, stačí keď si spomeniem na našu poistku bytu v nemenovanej poisťovni. Ešte aj teraz, keď si spomeniem, ako spracovali moju žiadosť, mi stúpa tlak. Toľko času som strávila sťažovaním sa, telefonovaním, dohadovaním, kritizovaním a podobne. Toľko energie som zbytočne venovala tam, kde to vôbec nebolo potrebné. Zaujímavé je, že ak sa niekomu stane niečo negatívne, hneď je okolo toho veľký cirkus, vznikajú články, obrovské diskusie, polemiky…
A čo sa deje, ak sa stane niečo dobré? Mlčí sa. Povedala som si, že nebudem mlčať. Netvárim sa, že negatívne neexistuje, ale chcem sa zameriavať na to dobré a chváliť to, čo sa mi páči. Či už je to krásna kamarátkina sukňa, ručne vyrobené náušnice, šikovný časník v reštaurácii, krásny obraz na stene, milá pani na úrade…
Na začiatku som písala, že kompliment, ocenenie a pochvala nič nestojí. Nie je to pravda. Stojí malé vykročenie z komfortnej zóny. Vieme však, že rastieme len vtedy, ak sa odhodláme komfortnú zónu opustiť.
PS. Viete, čo sa mi stalo počas toho, ako som písala tento článok? Prišla mi správa o tom, ako sa niekomu páči môj blog. Zázraky sa dejú 🙂 Ďakujem, Betty 🙂