V čase, keď práve píšem tento článok je večer a ja premýšľam o tom, či si zajtra cez obednú prestávku vybehnem kúpiť niečo do nákupného centra (po čom už dlhšie túžim) alebo sa po práci radšej zastavím v knižnici a požičiam si knihu, ktorú som si už dávno chcela prečítať. Dilema ako vyšitá.
V duchu sa aj pousmejem nad tým, že píšem články o minimalizme a zrovna dnes o jednej dôležitej otázke, ktorú si chcem klásť pred každým nákupom, no napriek tomu riešim takéto dilemy aj ja. Občas ma to jednoducho neobíde.
Hovorí sa, že denne vidíme približne 250 reklám. Číhajú na nás všade, na Facebooku, na internete, v rádiu, v televízií, na youtube, v poštových schránkach, na ceste po diaľnici, ale aj po obyčajnej mestskej ceste. Ako iste viete, žiadna z reklám nám nehovorí – si dosť dobrý, buď spokojný s tým, čo máš, premýšľaj pred každým nákupom. Práve naopak. Budeš šťastný, ak si kúpiš toto, budeš úspešný, ak budeš mať toto, budeš krásny, ak použiješ toto a tak ďalej. Šťastie je podmienené vlastnením. Už toľkokrát som tomu podľahla, neodolala som. Aj teraz niekedy neodolám, hoci píšem články o minimalizme (ale zase musím zhodnotiť, že je to podstatne lepšie, ako to bolo 🙂
Tento článok sa volá Skutočne to potrebujem alebo to len chcem? Dovolím si tvrdiť, že je to otázka, ktorá zredukuje najmenej 80% našich nákupov. Naučme sa rozlišovať. Prídeme na to, že naša túžba nás mnohokrát oberá o pokoj a čím častejšie ju uspokojíme, tým častejšie a nenásytnejšie sa bude ozývať. Ak naše nakupovanie zredukujeme na veci, ktoré skutočne potrebujeme, budeme prekvapení, koľko financií pribudne do nášho rozpočtu.
Pred časom som mala chuť si kúpiť nové tenisky. Budem úprimná k vám i k sebe, bolo to viac-menej len tak z rozmaru. Jedny tenisky mám a sú moje obľúbené a naozaj ich nosím rada. Druhé by som síce vynosila, ale iste to nebola nevyhnutnosť. Zašla som do obchodu, skúšala som jedny, druhé, tretie i štvrté, váhala som, znova som sa vrátila k tým prvým a vtom som to pochopila. Skutočne ich potrebujem? Alebo ich iba chcem? Prišla som na to, že ich iste nepotrebujem, jedny mám, mám ich rada a vyzerajú stále ako nové, hoci ich mám už aspoň 3 roky. Kupovať si tenisky len preto, aby sa mi tieto hodili k iným druhom oblečenia už nepovažujem za svoju prioritu. Poodkladala som všetky topánkové škatule na miesto a odišla som.
Druhou kategóriou sú veci, ktoré skutočne potrebujem. Už som spomínala, že by som chcela mať minimalistický šatník a v ňom len veci, v ktorých sa cítim dobre a príjemne. Sú však ešte veci, ktoré si skutočne potrebujem dokúpiť, či už preto, že mi doslúžili alebo práve dosluhujú alebo preto, že som ich ani nikdy nemala. Tu sa tiež držím jedného pravidla. Snažím sa kupovať si len veci, ktoré mi naozaj 100%ne sedia a som s nimi spokojná. Teší ma ich strih, farba, dĺžka, kvalita. Nemám záujem o kompromisy, aj keby stáli len 5 €. Ako som zaviedla do praxe toto pravidlo, prišla som na to, že v 90% obchodov si naozaj nemám čo kúpiť. Ak mi sedí veľkosť, mnohokrát je nekvalitný materiál. Alebo je materiál skvelý, ale daná vec je napríklad krivo ušitá. Alebo je to ušité dokonale, ale necítim sa v tom dobre. Ak mi to nepadne ako uliate, nekupujem. Viete, koľko som už takto ušetrila? 😉
Keďže odmietam dvojeurové tričká a päťeurové nohavice, snažím sa kupovať si veci, ktoré mi vydržia. Toto ma naučil môj manžel a je to jedna z vecí, za ktoré som mu vďačná. Jeho postoj k nakupovaniu je podobný postoju väčšiny mužov, a síce, nákupy neznáša. Keď však niečo potrebuje, nevadí mu zháňať to aj dlhšie. Napokon si to kúpi aj o niečo drahšie, ale ide o vec, ktorá mu vydrží dlho, predlho. Ak si to prepočítame, radšej ako si kúpiť sedem nekvalitných tričiek za 2 €, je vhodnejšie si kúpiť jedno napríklad za 15 alebo 20 €, ktoré je trebárs z čistej bavlny a vydrží mnoho, mnoho praní a cítime sa v ňom príjemne. Ušetríme aj čas, aj zdroje a aj miesto v skrini 🙂
Toto je jeden z dôvodov, prečo si dávam niektoré veci šiť. Veľmi rada totiž podporím konkrétneho človeka a viem, že mi vec ušije vo výbornej kvalite. Možno je o niečo drahšia ako v obchode, ale viem, že mi je ušitá na mieru, že kvôli mojej novej sukni nemuseli trpieť deti z Číny a že tento konkrétny kúsok v menších či väčších obmenách nenájdem len tak ľahko na ulici.
Ak sa chystáte dnes na nákup, spýtajte sa sami seba, či danú vec skutočne potrebujete alebo ju len chcete? 😉