Veľakrát sa mi potvrdilo, že to, čo dávame, dostávame aj naspäť. Možno tiež niekedy zvyknete klebetiť. Rozprávať o druhých a ohovárať ich je predsa také zaujímavé! Lenže tým, že ohovárame druhých, sami seba vystavujeme ohováraniu. A v konečnom dôsledku zistíme, že sme vlastne ublížili nielen druhému, ale aj sebe. Dávajme si pozor na naše slová, majú veľkú moc. Môžu niekoho pozdvihnúť, ale rovnako ho môžu aj zraziť k zemi. Hovorte o druhých pozitívne a budete pokojnejší.
Alebo stále čakáme, kedy už konečne zbohatneme, kedy budeme mať viac peňazí a argumentujeme tým, že usilovne pracujeme. To všetko je v poriadku. Lenže keď šírime zlé meno o našom zamestnávateľovi tam, kde sa pohybujeme, nečakajme, že sa úspech dostaví. Alebo ak pri každej príležitosti ohovárame nášho šéfa, prečo by sa nám s tým šéfom potom malo dariť spolupracovať? Prípadne, ak namiesto práce trávime čas predovšetkým surfovaním po internete a potom sa sťažujeme, že máme prehnané množstvo práce. Prečo by sme mali prácu stíhať, keď si ju nechávame na koniec?
Avšak to, že život je ako zrkadlo, platí samozrejme aj v pozitívnom zmysle slova. Ak je človek štedrý a rozdá druhým, prípadne obdaruje niekoho nablízku, vráti sa mu to naspäť. Aj on sám bude obdarovaný, prípadne dostane naspäť minimálne to, čo dal. Ak však chceme niekomu niečo dať, robme to s dobrým úmyslom, aby mal z toho ten druhý úžitok a radosť a nepýšme sa našou štedrosťou.
Ak sa na druhých usmejeme, úsmev sa nám vráti naspäť. Ak s druhými jednáme s láskou, dostaneme naspäť lásku. Ak sme zdvorilí, budú k nám aj iní zdvorilí. Ak sa snažíme pomôcť druhým, budú chcieť aj druhí pomáhať nám. Ak k iným pristupujeme bez predsudkov, ani oni nebudú mať predsudky voči nám. Rozdávajte dobro, krásu, lásku, radosť a dobro, krásu a radosť dostanete.
Život je skutočne ako zrkadlo a skutočne závisí len a len od nás, či chceme vidieť jeho svetlú alebo tmavú tvár.