Toľko veľa tipov a trikov na šťastné vzťahy sa už popísalo. Ľudia si nad vzťahmi lámu hlavy už celé desaťročia, dokonca možno i storočia. Každý by chcel, aby jeho vzťahy prekvitali, ale ako to docieliť?
V knihách i na internete nájdete množstvo zaručených rád a osvedčených trikov. Niekedy vraj stačí začať mať rád seba, iné zdroje odporúčajú stráviť spolu vopred daný počet hodín alebo zažiť toľko a toľko spoločných zážitkov. Niektorí dokonca radia, že by sme sa mali urobiť vzácne/vzácni, občas nedostupní… Tento posledný bod je pre mňa azda najväčšou záhadou. Osobne nemám rada takéto hry a doťahovanie sa.
Môžem vám však napísať, čo je receptom pre mňa. Toto úplne jednoduché pravidlo – VŠÍMAŤ SI TO DOBRÉ A HOVORIŤ O TOM.
Aby som toto pravidlo trochu uviedla, myslím si, že sme dnes presýtení kritikou. Všímame si nedostatky, objavujeme chyby, čítame negatívne správy, rozvíjame kritické myslenie, mnoho ľudí píše nepríjemné komentáre v internetových diskusiách, máme tendenciu ustavične upozorňovať na to, čo je zlé… Samozrejme, je okolo nás mnoho vecí, ktoré nie sú v poriadku. Je mnoho toho, čo by sa dalo vylepšiť, mnoho podnetov na zamyslenie.
Vo vzťahoch je však toto cesta k odcudzeniu. Neveríte? Ako by ste sa cítili, keby vás niekto ustavične kritizoval? Polievka je prislaná, deti sú neposlušné, zarábate primálo, alebo naopak priveľa, neviete hospodáriť, ponožky ešte stále nie sú zašité, káva je prihorúca a zemiaky pristudené, zišlo by sa vám zhodiť, ten posledný telefonát ste prehnali, kedy už konečne bude zaplatená tá letná dovolenka, prečo jazdíš tak pomaly, prečo jazdíš tak rýchlo, prečo si neodložil kombinačky z kuchyne po tom, ako si opravil vodovod…
Nevšímame si teda to, že nás manžel doviezol na miesto, ale vadí nám, že ide príliš pomaly. Odignorujeme fakt, že kvapkajúci vodovod je opravený, prekáža nám, že kombinačky nie sú na mieste. Hnevá nás, že je káva príliš horúca namiesto toho, aby sme si vážili, že bol niekto ochotný nám kávu uvariť. Hneváme sa, že žena nevie hospodáriť, ale prehliadneme fakt, že tento mesiac sa nám podarilo odložiť o 50 € viac ako obvykle…
Všímať si to dobré a hovoriť o tom je dvojkrokový proces.
- všimnúť si to dobré – otvoriť oči a srdce a všimnúť si, že sa dejú aj dobré veci, že náš kamarát, šéf, manželka majú i dobré stránky. Zamerať svoj pohľad na to, čo chceme vidieť – na to dobré. Ak si to všimneme, je to hneď krajšie a otvorí nám to srdce na to, aby sme si všimli aj ďalšie dobré veci, ktoré na tom druhom nájdeme.
- hovoriť o tom dobrom – nestačí si to len všimnúť. Tento krok nás vyzýva vyjsť zo svojej komfortnej zóny a oceniť slovne to pekné, čo na druhom vidíme. Po rokoch kritiky to bude najprv ťažké a iste sa nám do toho nebude chcieť. Kritizovať je pohodlné, tam hádžeme vinu na druhého, oceňovať je ťažšie. Treba sa znížiť, uznať, že aj ten druhý vie niečo dobre, dokonca lepšie ako my.
PS. nie som slniečkárka a veľmi dobre si uvedomujem, že sú aj ťažké veci okolo nás, že sme ľudia a sme zranení, že máme pocit, že pravda je na našej strane. Sú veci, za ktoré by si tí druhí zaslúžili poriadnu dávku kritiky.
Ale skúsme si to otočiť na seba. Ak kritika – od koho ju radšej prijmete, od toho, kto vás kritizuje ustavične alebo od toho, kto si všíma a váži aj vaše pozitíva?