Nie som si úplne istá, ale zrejme nepoznám človeka, ktorý by sa z kritiky tešil. Ani ja nie som výnimkou. Ak mám byť úprimná, neteší ma, keď ma niekto za niečo kritizuje a snaží sa ma poučovať. Vždy som to totiž brala tak, že sa dotyčný nado mňa povyšuje a násilne sa ma snaží presvedčiť o svojej pravde.
Sama však vidím, že kritika môže byť aj cenným zdrojom múdrosti a inšpirácie. To, keď vás druhí kritizujú, nemusí automaticky znamenať niečo zlé. Možno to je len signál na zamyslenie, podnet na vaše vlastné zlepšenie sa, na to, aby ste sa v niečom zdokonalili. Kritika sa dá oveľa ľahšie prijať, ak ju poviete s láskou, zdvorilo, milo. Aj to sa dá. Sama to vidím. Keď si všimnem, že mi niekto povie niečo, čo sa mi na prvý pohľad nepáči a vidím, že to myslí dobre, nemám dôvod sa uraziť. Skôr dôvod premýšľať a popracovať na sebe.
Poznáte to? Keď vám niekto povie, že by ste radšej už nikdy nemali zobrať gitaru do ruky, pretože neviete hrať, nemáte proste talent a rytmus je pre vás neznámy pojem, asi by vám automaticky najradšej vyhŕkli slzy. Toto nie je príklad konštruktívnej kritiky, ktorá vás môže posunúť dopredu. Je to odpísanie vašej snahy. Človek, ktorý vám toto povie, nemá pravdepodobne dobrý deň alebo to s vami nemyslí dobre a snaží sa vás odradiť. V tomto prípade je najlepšie pustiť takéto poznámky jedným uchom dnu a druhým von (čo však vôbec nie je jednoduché).
Ak vám však niekto povie, že pekne a rýchlo prehadzujete akordy, že máte hudobný sluch, ale zdá sa mu, že by ste mali viac pocvičiť rytmus, je to iný druh kritiky, z ktorej sa dá niečo vziať. Tento človek sa vám snaží pomôcť a preto namiesto ohovárania ho radšej vezmite za slovo a snažte sa vziať si jeho rady k srdcu. Možno práve vďaka nemu spravíte obrovský kus práce a stane sa z vás skvelý gitarista, spisovateľ, maliar, učiteľ…
PS. Slová sa už nedajú vziať späť. Buďte opatrní pri vyslovovaní kritiky a majte na pamäti, že ňou môžete človeka pozdvihnúť, ale aj zraziť k zemi.