Možno v tomto patrím do tzv. starej školy. Rada a často ďakujem. Ľuďom, Bohu, priateľom… a som nato hrdá. Dnes už ako keby vďačnosť vymizla zo spôsobu života niektorých ľudí.
Neraz sa mi stalo, že stojím na zastávke autobusu a človek stojaci za mnou sa ma spýta: „Kedy ide autobus?“ Slušne mu odpoviem a tak trochu podvedome čakám na to, že sa mi za radu poďakuje. No čakám márne. A to už ani neriešim to, že vo svojej otázke nepoužil slovo „prosím.“
Musím uznať, že ma to občas riadne zarazí. A vyškrtnutie slovíčka „ďakujem“ z osobného slovníka zďaleka neplatí len pre mladú generáciu.
Na druhej strane, ako osviežujúco pôsobí, keď sa nám niekto poďakuje. Napríklad priateľ za darček, rodičia za telefonát, manžel za umytý riad a opratú bielizeň. Zdá sa vám to ako sci-fi? Vôbec nemusí byť. Ak vy začnete byť vďačný, aj ľudia okolo vás začnú byť vďační. Ak vy budete chváliť iných za dobré veci, aj vy dostanete pochvalu. Čo rozdávate, to sa vám zaručene vráti naspäť.
Predstavte si, že podarujete priateľovi darček. Akosi čakáte na to, že sa mu rozžiaria oči, usmeje sa a vysloví čarovné „ďakujem.“ No nie je to tak. Namiesto vďaky sa na vás znechutene pozrie a povie niečo v tom zmysle, že toto predsa nepotrebuje. Prípadne, že sa mu to nepáči. Alebo si darček len vezme a nepovie absolútne nič. Ak by sa to stalo mne, veľmi dobre si premyslím, či mu ešte niekedy niečo podarujem.
Na druhej strane, ak darujete ten istý darček niekomu inému a on sa na vás usmeje, pozrie sa na vás s radosťou a zo srdca sa vám poďakuje, určite sa vám hneď zlepší nálada a budete mať chuť obdarovávať ho znova a znova.
No a nejako podobne to funguje aj v živote. Ak ďakujeme za pekné a dobré veci, ktoré sa nám stali, dostaneme ich znova. Pretože je radosťou obdarovávať vďačných ľudí.
photo credit: Christmas Dec 24th 2011 via photopin (license)